Romano Hangos motto
ročník 9, číslo 7
vyšlo 2007-04-16

aktuální číslo
zprávy
rozhovor
názory
anketa
přílohy
reportáž
starší čísla
redakce
odkazy
e-mail



Výsledky vyhledávání: baro
  E romaňi dajori

  Evo, bičhav mange fotka
Leperen peske pre oda sar phirnas andre škola? Hi. Andre peršo treda phiravas Prahate. Leperav mange hoj oda has kaštuno kher. Andre treda samas tranda čhajora, aňi jekh muršoro. Has man odoj miri bari kamaratka, has jepaš Jugoslavkaha u jepaš Čechiňa.

  Šunen Romale!
Kas te džal te voľinel Džanav, kaj but Roma gondoľinen peske he phenen: Zijand kaj imar nane o komunisti, paš lende has amenge lačhes. Vaš oda len savore Roma kamen te voľinel. Kajča mušinav tumenge Romale te phenel, kaj nakernas bi lačhes te bi džanas te voľinel le komuňisten. Nane vaš soske he kernas bi bares bibacht. Duminen peske, kaj paš o komunisti has tumenge feder, aľe nane oda savoro. Jon tumen dine ča cikňi istota, he naphende tumenge savoro čačipen. Romale, paš o komunisti sanas odcudzimen te dživel seraha he zaostales. Hijaba hoj has tumen buči, nahas tumen ňigda šoha buter sar hin tumen adadžives. O komunisti pre savoro denas bari pozora. Sar has varekas buter sar avres kernas lestar zbujňikos he thovnas les andre bertena. Romale, ča leperen peske, sar o komunisti tumen zaradzinde. Sanas ča „občané cikánského původu“! Nasanas manuša kavka sar o gadže.

  Sam jekhe ratestar
O Del kerdža baro, baro than, manušenge savorenge, phendža, mire čhave san, kadaj dživen, kadaj chan, phrala, pheňa san, jekhe dadestar, jekhe ratestar.

O dživipen diňom savorenge, sar parnenge, sar kalenge, o kham tačarel, e phuv maro del, parno manuš e zor sikhavel. Gejza Horváth

  Šoha nabisterava
Kamav tumenge te irinel pal miro dad. Bičholas leske Julius Horváth u o Roma leske phenenas o Džulas. Uliľas andro berš 1931 Ondrišlate – Nálepkovo, okres Spišská Nová Ves. Phares pes mange pal leste del duma, bo imar miro dad nane maškar amende. Sas leske eftavardeš berš, muľas 14. 2. 2002.

foto   Mamukhen peskre čhavoren khere
Romale, kas tumendar hin čhavore, so phirde avri e zakladno škola, ta den len te študinel andre Romaňi stredno škola socialno Kolinoste. Te kamen kaj tumare čhavore odoj te džan, te sikhľol, ta pisinen avri e prihlaška he bičhaven odoj andre škola.

  Miro dad has charťasis
Bešahas pre Slovaňiko Kurimate paš e Bartva andro okresis Bardějov. Mre dades la daha has dešuštar čhave. Dživahas lačhes. Mro dad džanelas te zarodel love, bo džanelas te kerel labarde cehli. Kidelas but čikh, čhivlas upre kaštune piľini paľis paňi u zamišinlas. Rakinlas e jaľi cindži čikh le piľinenca andre kaštuňi forma. E čikh andre forma kikidelas, marlas, zarovňinlas, paľis e kaštuňi forma cirdelas tele u e cehla mukhelas te šučol. Kavka kerlas duj, trin ezera cehli. Sar has o cehli šuke, thovlas andro bova jag, he pašal rakinlas o cehli učones andre kľenba. Kerlas le cehlendar bunkros. O bunkros makhelas jaľa čikaha kaj e jag he o taťipen te nadenašel. O cehli ľikerlas andre jag, andro taťipen efta, ochto až deš džives. Paľis calo bunkros le cehlendar rozkidelas, o labarde šukar lole cehli bikenavelas le Romenge le gadženge pro trin po panč fiľera.

  O ľinaj paš o Roma
Jevende has o romane koľibi učharde andre le jiveha. E phuv sovlas u o dživipen paš o Roma andre osada has smutno. O phure Roma bešenas khere paš o bov, bavinenas karti, vakerenas, o džuvľa sar has len rači ideos, čhingernas o pora le papiňendar. E radosca, he vešelišagos has te šunel avri paš o Roma ča akor sar o čhavore pes sankinenas, abo čhivkernas le jiveha pal peste. Aľe sar avľas imar o jaros, najekhvar o pľaci paš o Roma odžidžonas.

  Vařte s Romano hangos
Nudle
Nudle jsou nedílnou součástí romského jídelníčku, neboť se dají připravit mnoha různými způsoby. Takže někdy předčí i halušky. Využívají se jako zavářka do plévek, ale i jako hlavní chod oběda.
V některých romských rodinách se vaří v polévce větší množství nudlí. V polévce zůstane jen část a ostatní se vyberou na misku. Někdy se pouze polijí tukem vybraným z polévky, promíchají a podávají. Má to řadu výhod: nudle takto připravené jsou levné, chutné, syté a navíc hospodyňkám odpadá starost s přípravou jiného hlavního pokrmu.

  Napsali jste nám
Le manušenge andre redakcija Romano hangos,
pozdravinas tumen savoren andre redakcija amen o Roma Rokycaňatar. Gindžam sar šukar pisindžan pal o baro manuš, pal o baro klarinetošis, pal o Krajčovič. O Roma kamende les savoren džanen, aľe o lavutara les džanen pre Čechiko he pre Slovaňiko. Bari duma sas pal leste, sar les dikhle pre fotka andre novinka. Takoj peske la strihinde avri. O Roma ašarnas tiž le Gejzas hoj igen šukar člankos pal leste pisindžas the pal leskero dad, pal leskri egisno fameľija. Paľikeras le Gejzaske. Romale bičhavav andre tumari redakcija kazeta so bašavav upre me ungrika halgatovi the čardaša. Aven ajse lačhe den la le Krajčovičoske. Gejza av ajso lačho phen leske kaj mange te pisinel sar pes leske pačisaľoľ odi kazeta, mire bašavibnaha. De man ela leskeri adresa, ta leske bičhavava nevi miri giľi, the o lava thovava pal leste. But bacht the sascipen tumenge savorenge. Amen o Roma Rokycaňatar rado ginas o Romano hangos.
Dezider Giňa, Rokycany

  Amare fameľijakri običaja
Khatar manuš hin vaj ke kaste patrinel šaj prinďaras pal manušeskro muj vaj pal manušeskri duma. Tiž o zviki amenge phenena but pal o manuš. Sakone narodos hin aver zviki. O Roma peske ľikeren peskre zviki he tradiciji tiž. Nakamav te čhinel pal o zviki pre Karačoňa, abo pre Patraďi. Ani nakamav tumenge te vakerel pal o vlachike zviki he tradicija. Kamav tumenge te čhinel pal o zviki andre miri famelija.

foto   Na cestě bez návratu
BRNO – Před 59 lety se vydali moravští Romové na cestu bez návratu. První transport Romů z Brna do Osvětimi byl vypraven 7. března 1943. V brněnské Masné ulici, kde byli tenkrát moravští Romové soustředěni, se 6. března letošního roku sešli obyvatelé Brna, aby si připomněli etnikum, které bylo za II. světové války téměř vyvražděno.

  So mange vakerlas mira dakro bačis
„Ča načirla so ačhľom Romňaha, somas terno eňa the deše beršengro zakamado manuš. Sar demadža avri o dujto mariben, geľom ki o partizana. Leperav mange sar somas barikano pre oda kaj me, Rom, som partizanos he džav le gadženca le Ňemcen, le fašisten te tradel avri. Šoha nabisterava so dikhľom so predžidžiľom, so kernas o Ňemci le Romenca.

  Miro dad
Andre šmikňa labolas
tosarastar andre dat
bari bari jag
o trast andre tačarlas
pre kovinca bandžarlas
miro miro dad

Pipa pijelas, stadži urelas
kaľi cholov parno gad
leske ačhelas.

Lancos tover čokanos
le grajeske petalos
kerlas miro dad.

Jaro, maro, balevas
gadžo leske anelas
raj has miro dad.

Andre jag thovlas
baro koter trast
sako lestar džanelas
kaj kovačis has.
Gejza Horváth

  Cigán
Už har tikne čhavoreske mange nahas pre kedva hoj andre škola mandar o raklore asan he rakinenas mange andro Roma. Amari fajta bešelas čak kokori pro baro sidliskos. Andre škola phiravas le romane čhavorendar čak me he mre phrala. Mro dad kerelas pre štreka he mra da has so te kerel kajte pes postarinel palo savore čhavore. Kana has mange šov berš but rovavas vašoda hoj peske mandar kerenas o raklore pheras. O terneder phral has proda feder nahas avka kalo har me. Pre mande o raklore vičinenas: černoušek bubu má černou hubu. Našti mange pomožinavas he laďavas man vašoda. Mro dad has buter andre buti har khere. Kamavas man andre škola lačhes te učinel kajte mange avka rakhav kamarados. O raklore dikhle hoj mange oda andre škola ďal he kamenas mandar te opisinel. Har somas phureder ačhavas phareder he bareder. Kana has mange deš berš somas andre škola najbareder. O raklore mandar daranas hoj len mara he vašoda peske mandar ani le phralestar pheras nakerenas.

  E škola he o Roma
Taľinav man but manušenca saven hin všeľijaka nazora, či Romenca abo gadženca. Phiravas pal o zakladna školi pro besedi so vazdľa upre jekh projektos andal e organizacija OSF Škola pro všechny. Kada projektos has kerdo avka kaj le rodičen te ispidel ki oda, kaj peskre čhavoren te den te študinel he kaj o školi pes inakšeder te ľikeren ki o romane čhavore.

  Sar dživen o Roma pre Slovaňiko andro gav Skrabske
Ki o Brnos avle Roma pal e Slovensko Skrabskatar te bavinel fotbal. Dikhľom sar o čechike he o slovaňike Roma ľikeren jekhetane. O Roma pal e vichodno Slovensko phučkernas mandar sar pes adaj pro Čechi dživel le romenge. Phendžom lenge o čačipen avka sar hin kaj le Romen nane buča, dživen ča la podporatar kaj hin adaj rasismus, diskriminacija. Tiž lenge phendžom kaj o čechike Roma denašen, kamen te dživel avrether. O Roma Skrabskatar mange tiž denas duma sar dživen jon pre Slovaňiko.

  Merela e romaňi duma?
Angomis, čirleder angle revolucicja sas e romaňi duma zorales likerdži maškar o Roma, u romanes pes vakerelas khere the všadzi maškar o Roma. Kada adadžives imar nane avke sar varekana. But Roma vakeren ča gadžikanes, u peskeri duma bisteren.

  O džezos, o Roma u e sloboda
Save romane lavutara imar prindžarde o zakoni andal o bašaviben, ta imar lenge nastačinel ča o romano bašaviben. Roden bareder naročneder formi, kaj šaj pes lačhes čujinen, the kaj šaj sikhaven buter, the phareder bašaviben. But romane lavutara kada savoro arakhen andro džezovo bašaviben, savo hin lenge moneki pašes. O džezos avľa avri andal o africko kontinentos, odoj les hin peskro baro than, odoj le bašavibnaha vazden upre tiž všeľijaka inepa, slavnosci, avka isto sar the amen o Roma.

  Duj čhon le Belaha
Le Belaskro papus dživlas andre Amerika, geľa odoj mek andro ešebno mariben. O Belas džanelas kaj leskro papus bešel andro foros Cleveland (Klivlend). Has leste e adresa, kamelas odoj te džal. Trival probindžas, te denašel u trival les chudle, phandenas les andre, aľe ňič na pomožindža, o Belas the avka denašča. Buter sar penda berš pes nadikhľam, nahas pro pohrebos la dake, le dadeske aňi la pheňake. Oka berš man došundžom kaj o Belas kamel te avel pro duj čhon la romňaha, le čhavenca te dikhel la fameľija andre Čechiko. Amen o Roma Rokicaňate les užarahas sar le Devles. Aviľas, sar pes dikhľam, the rovahas, the asahas. Romňi les hin kaľi Američanka, o čhavo tiž kalo, aľe e čhaj marel pre leste, e parsuma late amari romaňi.

  Khamoro svítilo týden na Prahu již popáté
PRAHA – Již pátý ročník světového romského festivalu Khamoro (Sluníčko) prosvítil ulice a koncertní síně Prahy. V hlavním městě tak od 26. do 31. května opět zněly tóny romských hudebních špičkek z celého světa. Nebyl to však jen jazz a tradiční romská muzika, co lákalo Pražany. Ke Khamoru patří i výstavy a semináře, které možná nejsou tolik viditelné, ale jsou taktéž zajímavé.

  muzejní okénko
Věční tuláci – cikáni V Německu se příslušní činitelé zabývají oním zvláštním druhem lidí, kterým se všeobecně říká – c ik á n i. Bylo v prvé řadě stanoveno, kdo k cikánům přináleží v širším smyslu, které rasy dlužno považovati za jejich příslušníky, jak tito zvláštní lidé žijí a konečně, jak jsou po celém říšském území rozptýleni. Nebyla to práce snadná.

  Dena mange vaš o čačipen?
Pal amari romaňi čhib pes vakerel, kaj hiňi bari šukar, barvaľi, kaj pes pal late namušinas te ladžal, kaj šaj keras andre late baripen. Hin oda baro čačipen, aľe avka vakeren ča ola manuša, so kamen le Romenge te šigitinel, the ola džene so kamen kaj e romaňi čhib te na našľol.

  Užarel amen le Romen baro pharipen
Sako ko čepo achaľol andre politika, ta mušinel te džanel, kaj amen le Romen užarel bare pharipena. Mek vajkeci berša anglal sas kavke, kaj mekbareder pharipena amen sas le skinenca, tiž oleha kaj amen nane buťi, abo kaj amen namukhenas andro karčmi. No Romale, so phenen, sar ode ela dijader?

foto   Cikno festivalos – Bari buťi
Ostravate, načirla kerdžas o občansko sdružeňe Jekhetane, kaj keren ajse šerale, sar ehin e Helena Balabánová the o Jan Effenberger romano festivalos. Odoj bašavenas the peskero džaniben sikhavenas buter sar deš romane grupi the lavutara. Mercedes, Elis, Octava – ochto čhave, Gipsy sendi, Gypsi Demo the mek aver romane bandi calo džives bašavenas u sikhavenas sar barol amari romaňi kultura, amaro romipen.

  Báseň romskému národu
Vendula HlínováGrundzová

Co to je Rom?
Kdo to je Rom?
Kaj leskero drom,
phirel, phirel ča te rodel,
kaj te bešel, kaj te dživel.

Manuš lačho, manuš kalo,
o jilo les hin igen baro.
Soske ňiko nadžanel,
soske ňiko nairinel,
kaj leskero drom,
kaj leskero šero te thovel.

Devla, Devla, Devloro!
Phuterav Tuke jiloro,
sikhav mange sikhav!
Andro miro sunoro.

Božíčku, Bože!
U nás otevřené dveře máš,
nechť za naše hříchy se Ty na nás nehněváš,
proto z vůle Boží – říkáme Ti Otče Náš!

  Tera Fabiánová – Sar me phiravas andre škola (3)
Andre dujto trieda manca avle mek trin romane čhavore. Ačhiľom kamaratka kole mušorenca, o Roma pal ma phenenas, hoj som gorender sar murš! So o muršora phende, phenavas the me, so kernas, keravas the me. Te marďonas, marďuvavas the me.
Jekhvar avľa o cirkusis andro gav. Me meras pal o kheľiben. Džanavas te thovel o pindro pal e men. Phende avka o Šulo, o Bango, o Tarzaňis – avka bučhonas ola trin, so manca phirenas andre dujto trjeda: „Šun, tu džaha andro cirkusis a tu, so odoj dikheha, paľis amenge sa sikhaveha!“

  The le Romenge iľa o baro paňi o khera
Sar sas o baro paňi, ta the le Romenge pes ačhiľa, kaj našade peskere khera the savoro so len ode sas. Kada pes ačhiľa romaňa famelijake Blovicende paš e Plzňa u davas duma le Romeha, saveske pes kada ačhiľa. Sar pes thovelas pro pindre pal kadi bibach mange phendža o František Kaleja Blovicendar. Andre kada cikno forocis bešen ča vaj keci romane fameliji u savore prisikľile pre kajso dživipen, savo hin všadzi andro cikne forici. O Feris mange ki e kada phendža:

  Tera Fabiánová – Sar me phiravas andre škola (4)
Andre khangeri harangozinenas, me prastavas andre škola. Peršo ora sikhľuvahas katechismus. O rašaj avľa andre trjeda, phenel: „Tu salas andro cirkusis, na?“
„Ha, somas.“
„Andro cirkusis phires, andre khangeri na phires!“
Phenav: „Andre khangeri hin šilaľi phuv, man nane topanki.“

  So pes ačhľas le Jančuske
Kada so tumenge kamav te phenel, mange vakerlas miro ňeboščiko dad, mi del leske o Del loki phuv. Ačhľas pes oda imar čirla, mek paš o kraľis Franc Jozef.
Paš o Perješis, Kukovate avri le gavester bešenas o Roma. O phuro Michalis tiž, has les panč čhave, trin čhaja the duj murša. O phureder čhaja dživnas imar romenca, jekh Perješiste, aver Raslavicate u o nekhphureder čhavo bešelas la romňaha le čhavenca tiž Kukovata, aľe imar andre peskro kheroro. Paš o Michalis bešelas imar ča dešuochtoberšengro čhavo o Jančus, the dešušov beršengri čhaj e Veronka. O Jančus has cikno, šukoro muršoro, dičholas avri sar čhavoro, ta kaj leske vareko phendžahas hoj leske imar ajci berš. Aľe e Veronka imar has šukar, štaltovno čhaj, džuvľi so šaj geľa minďar romeste.

  Sikh tosara chahas imar o dilos
Jekhvar raťi dikhahas jekhetane pre televizija me, mro rom, o papus, e baba the o Ďulas. Našťi lahas tele o jakha pal e šukar Angelika. Aľe sar dikhľam hoj o Nikolas pes laha kamavel pro šenos, ta savore ladžatar dikhahas tele andre phuv, čak e baba dikhelas dureder pre televizija. E Angelika sigo dichinlas o Nicolas izdralas, sar lake lelas e paťiv. Sar kada dikhľa e baba takoj phučľa le papustar: „Phuro kaj soveha adadžives,“ the dikhelas jagale jakhenca maj pro papus, maj pre televizija.

  hudební okénko
Gulo čar má opět nové CD
Devítičlenná romská skupina Gulo čar dnes hraje soul funkovou hudbu silně ovlivněnou cikánskou melodikou a harmonií. Pop taneční rytmy a typické frázování funky hudby s jedinečným feelingem je kombinace zaručující této kapele nezměrné množství energie. Autorské texty písní vycházejí z tradiční romské poetiky a jsou také v romštině interpretovány. Gulo čar vkládá do své hudby invenci, energii, ale hlavně radost a srdce.

  Kamav te sikhavel le romane čhavoren
Plzencoste dživel romaňi famelija andre savi bariľa rašaj the maľaris. O David Dudáš hin peršo romano ortodoxno rašaj u leskero phral o Damian hino igen lačho maľaris. Džanav soduje dženen, u vakeravas le Damijanoha pal koda, so jov phenel pal o romane čhavore the pal koda, sar len kampel te sikhavel. Koda so mange o Damijan phendža irindžom, u paťav, kaj tumenge avela pre dzeka the sar inspiracija. Anglal dahas duma pal o maľišagos, u paľis pal koda, so le romane čhavorenge kampel.

  Vičhinav savore Romen, saven hin talentos
Dži akana pes sakovar vakerelas pal koda, kaj o Roma hine lačhe lavutara, hin amen zoralo temperamentos, o bašaviben amen hin andro rat, u sako amen vaš kada ašarelas andre historia the akana. Anglo tranda berša sas andro romano bašaviben revolucija savi ande kajse lavutara sar o Antonín Gondolán peskere prharlenca, o Bagarovci Brnostar u paľis aver lavutara, save odžidžarde o romano bašaviben neve, modernone rateha.

  Sar rodavas mira da I.
Furtom zavidzinavas avre čhavorenge sar džanas khere. Či pre Karačoňa, či pre Patradži, abo pro prazdňini, vaš mange šoha ňikda ňiko naavľas. Baruvavas upre bi o dad, bi e daj, bi o phrala, bi o pheňa. Khere man nahas kaj te džal, cikňa čhajoratar baruvavas upre andro ľeľencos, odoj somas khere, odoj mange prisikľiľom. Nadžanav soda hin te dživel paš e daj, paš o dad, te barol upre le phralenca, le pheňenca. Sar has mange dešuštar berš, akor man iľas ke peste e baba, našči mange zvikňinavas. Andro ľeľencos man has amalki (kamaratki) u akana dživavas paš e phuri romňi, so ke late načujinavas ňič. Aňi la nadžanavas. Phiravas anrde buči andre fabrika, the avke mange duminav hoj e baba man iľas ča angloda kaj lake te pomožinav le lovenca. Mire love mange nadelas, mukhelas peske u šoha mange ňič nacinelas. Uravelas man andro uraviben so la vareko delas, so lake anenas aver nipi. Ladžavas man, ta raňeši ňikhaj nadžavas, bešavas khere. Has mange bares smutno, pal o ľeľencos. Nahas man kamaratka, nahas man kaha peske te vakerel, kaha te džal avri. Moneki but duminavas so te kerel kaj kavka te na dživav.

  napsali jste nám
Rom Romeha – imar oda nane čačipen

Romale phenav tumenge sar hin o čačipen – adadžives Roma Romenge e cipa tele cirden, u mek peske duminen hoj lenge šigitinen.
Talam imar džanen, pal soste kanav te vakerel. Nane tumen love, nane tumen so te chal? Počindžan o pľinos, o udud, o kher, u pro chaben tumenge imar naačhiľas? Ta so akana kerena? Kaj džana lovenge, sar tumen e banka kečeň nadela? Šaj džan pal o barvale Roma, jon tumen radišagoha kečeň dena.

  Kerav buťi maškar o Roma
Varekana sas maškar o Roma avke, kaj jekh avreske šigitinelas, kana sas nalačhes. Adadžives kajsi buťi maškar o romane fameľiji kerel o Josef Badžo Rokycaňate. Nane korkoro. Keren leha mek aver džene, kajča o Šoňis, avka leske phenen o Roma, kamel te arakhel metoda, sar korkore o Roma pal peste buter te bajinen. O Šoňis mange ki e kada phendža: „Šoha naphedžomas, hoj pes maškar o Roma kajso vareso ačhela, hoj pestar preačhaha te bajinel u mek korkore peske mosaras o dživipen. Sar chudľom te kerel buťi maškar o Roma, mišľinavas mange, kaj oda naela ajso baro pharipen. Kajča sako džives prindžaravas sar sam amen o Roma pre oda nalačhes. Fameľiji andre save phirav hin but čorore, dikhav sar phares dživen, kajča dikhav the oda, hoj o manuša nabajinen korkore pestar, le čhavorendar, jekh avrestar. Nadžal mange andro šero, sar šaj džan o manuša te prekhelel andro bedni ostatna love la podporatar. O dživipen len hin kajso pharo, kaj bi manuš rovelas pre lende, kajča sar dikhav savo diľiňipen keren sako čhon kana chuden o podpori, ta pukinav andre choľi.

  Sar rodavas mira da II.
Le bare the duge dromestar somas phagerdži, murdardži, nabirinavas manca, aľe sar avľom ke mande, ta paľis kamavas te džanel kaj som, kaj avľom. Kamavas te prindžarel savoro. Bari choľamen somas kaj nachaaľuvavas le Romenge, nadžanavas pal soste vakeren. E daj man lokes sikhavelas sar pes phenel, dža, an maro, the aver lava u me moneki sigo sikhľuvavas.
Buči nakeravas, ta pomožinavas khere sar pes delas. Kajsi bida sar dikhľom paš o Roma mek šoha pre mre jakha nadikhľom. Le Romen has kherora bi o budara, bi o kupelni, bi o paňi. Andre studňa paš e škola phirenas paňeske, e ľen čuľalas pašal o Roma odoj phirahas te landžol.
Arakhľom mange kamaradki, ľinaje peske lahas peha o ručňiki, o sapuňa the džahas amen andre ľen te landžarel. Andro paňi džahas dureder le Romendar, kaj amen o čhave te na dikhen. Jevende pes landžarahas khere andre vana.

  Sar rodavas mira da III.
Paš o Roma dikhľom ešebnovar romano bijav, has odoj but Roma, pijenas, chanas, giľavenas, khelenas. Kajso vareso mekh šoha nadikhľom. Pro skaminda has pherdo chabena, pijiben, o lavutara bašavenas calo džives the calo rat. E terňi chudľa but darunki, duchni, perňici, cachi, ručňika, pira, the mekh aver věci so kampel andro dživipen. O starostas geľa la terňaha te khelel peršo, the čhidža lake pro taňiris love, paľis la terňaha phirnas te khelel savore, o murša, o džuvľa u andro taňiris čhivkernas o Roma pherdo love. La terňa, le terneha has sostar te dživel.
Paš o Roma dikhľom ešebnovar tiž pohrebos. Kajci dukh mekh nadikhľom, so predživen o Roma sar lenge vareko merel. Le mules phirahas te vartinel tosarastar dži tosara, dži akor kim les na parunde andre phuv. Paš o Roma hin avka kaj sako ko džalas te vartinel, ňiko nadžalas čuče vastenca, sako vareso ľidžalasas, či thardži, či chaben. O murša paš e varta bavinenas karti, vakerenas pal o mulo, pal oda sar dživlas, savo has manuš, vakerenas the pal oda, so taľindža len andro dživipen, so predžidžile jon. O džuvľa bajinenas pal oda, kaj pro skaminda te avel furt chaben the pijiben. Pal o pohrebos kerde o Roma bari hoscina, khelenas, giľavenas anglo da, kaj le muleske te na avel smutno, sar džala le bare dromeha ki o Del.

  So buter manuš džanel, feder hin les dživipen
Sikhade avri manuša paš o Roma hin moneki čepo. Nane oleske došale o Roma, aľe e společnosca andre savi o Roma dživenas, o poľiticko režimos kaj o Roma baronas. Varekana pal o Roma ňiko nabajinlas, le Romen ňikhaj nakamenas, o Roma dživenas peskro dživipen, aľe tiž ča asjo savo mušinenas. Andre kaja historija o Roma but cerpinenas, andre Europa len kamenas savoren te murdarel avri. But Roma has andro lagri, aľe moneki čepo avle odarik pale khere. Andro lagri ačhľa lengro dživipen, andro lagri le Romen murdarenas, labarenas. But Roma mule the pro infekčno nasvaľipen. Ole ideostar so o Roma avile andre Europa, hine bares poškodzimen, but ačhile palal, nadžanas le vivojiha, la civilizacijaha, avka sar o gadže.

  O Roma the e ekonomija
Dojekh štatos savo kamel te avel barvalo hin les ajsi ekonomija so leske sogaľinel, kamel kaj te avel zoralo konkurentos, the partneris avre štatenge. Kamel kaj leskre love te aven zorale, kaj pre svetovo burza les te avel peskro than. Kajsi idea hin the amare čechikone štatos, peskre dromeha džal anglal, nadikhel pre ňikaste, aľe manušes del šanca, šaj avel barvalo, abo šaj pes lestar ačhel žobrakos, savoro hin le manušende andro vasta. Andre amaro štatos imar hin but ajse manuša, so len e ekonomija pekľa tele pro kľončki u nekhbuteder thodža tele le Romen. O štatos peske duminel kaj te del le Romen o podpori, ta hin len dost love pre oda kaj te počinen savoro so mušinen. Talam hin le štatos the čačipen, bo ola ista love chuden the o gadže u džanen lenca te dživel avri calo čhon, aľe o Roma na. O štatos gondoľinel avka: „Ta sar oda hoj gadžo džanel sar te kerel le lovenca u Rom na. Sar oda hoj Romes hin baro adošagos pro kher u gadžes na, sar oda hoj o gadžo birinel te počinel o udut, o paňi, o pľinos u o Rom na.“

  Kamiben , Jan Horváth
Kamiben šukar, džanas,
e bacht anela.
Dživipen amen ela feder, lošaha
dživaha.
Kamiben hin sar balvaj,
ajsi čino zoraľi, mištes pes laha dživel.
Varekana labarel, sar bari jag,
masovar sar legos šilaľi.
Ko nakámel, naprindžarel, so hin
kamiben – šigitinas leske.

Das leske o vast the kamela the jov, korkoro,
buter pal late te džanel.
Šukariben hin sar džanľipen,
mi anel amenge andro jilo,
mi anel sar gendalos, bo kampel
te dživel.
O dživipen hin bacht,
garuven les šukares,
hino kučeder, kuč baro.
Igen baro.

  Le mulenca dživas, das len bari pačiv
Amen o Roma sam phuro narodos, hin amen amare koreňa, amari historija, amare zviki, amari kultura, amaro dživipen. Pačas Devles, pačas kaj o beng, birinel le manušenca, le svetoha kaj hin les bari zor. Pačas kaj hin aver dživipen, hijaba o manuša meren pačas oleske kaj o mule dživen amenca dureder. Pačas kaj sar andre fameľija vareko merel, ta andro berš vaš leske uľol aver, oda isto manuš kajča andre aver parsuma. Le mulenca dživas, das len bari pačiv, le mulendar daras, sar peske len leperas asas, pijas, rovas, o bala čhingeras. Ašaras len, nadas pre lende te domukhel. Hin amenge phares pro jilo kaj imar nane amenca, kaj nachan amaro chaben. Le mulenca vakeras, sar kamas len te dikhel sikhaven pes amenge, jon dživen amenca tiž. Le mulengro inepos sisvati ľikeras, phiras pre mulaňi bar, pratinas o hrobi, labaras lenge o momeľa. Androda fajtos kaj imar vareko muľa, ta perdal lende hin sisvati bare inepa. Hijaba hoj sako dživel avrether, oda džives kaj pašľol o mulo hin calo fajtos jekhetane. Kia rači pes savore uren upre, džan pre mulaňi bar odoj le mulenca vakeren, phučkeren lendar sar dživen. Kamen te džanel so len užarel dureder.

  Sar rodavas mira da IV.
Imar has nasikh, pre ubitovňa man talam imar aňi namukena, ta akana kaj sovava? O čhavo mange phenel: „Ňisostar pes madara, soveha kamende.“ Sar šundžom so vakerel, darandžiľom, the nadžanavas so te kerel. „Madara, av imar, bo maj dela brišind cindžuvaha.“ Mra mišľatar phenav mange, ta so daras, dža, sem pre Slovaňiko, tiž o Roma len manušes khere ke peste te sovel. Rom Romeske šigitinel. Phenav leske: „More me nadarav, džav tuha, aľe mušinav vareso te chal bo som bari bokhaľi.“ O čhavo phenel: „Chaha khere kamende, ča imar av, sidžar, bo sa cindžuvaha.“ Džahas, sidžarahas, geľam dosta baro koter drom kim doavľam ki o cikno kheroro cinde sar fľaki. O čhavo mange phenel: „Kadaj bešav, av si andre.“ Geľom, andro kher labolas o udut, paš o skamind bešenas o murša, sar man dikhle takoj phučle le čhastar. „Ta koda hin kaja čhaj, khatar hiňi.“ „Oda miri piraňi,“ pendža jov. Dikhavas pre leste phorade jakhenca sar diľiňi, korkori mange phendžom, ta so mandar kerel pheras ada čhavo. Kajča jov nakerlas pheres, vakerlas čačikanes, akor olestar nadžanavas.

  Pre Karačoňa tavenas o Roma khandusis
Angomis sas pre Slovensko avkes, kaj peske o Roma pre Karačoňa tavenas le gruľendar thardži (paľenka). Phenenas lake khandusis. Tolčemešiskere Roma tel e Ineška tavenas o khandusis andre jek kotlos perdal savore. Sako berš o khandusis tavenas o Mačus le Tentejiha. Jekhvar pes ačhiľa, kaj lenge chudľa te labol o kamforis andre piri. O Tentejis sas baro pijakos, u sar pes dochudelas ki o khandusis, ta nadžanelas kana te preačhel. O Mačus les tradelas khatar e piri le kamforiha, bo o Tentejis la kučoraha čorkerlas u pijelas o kamforis savo thovenas andro khandusis. O Mačus daralas olestar hoj len o Roma pukinena vaš koda, kaj ela čino khandusis, u naela len pre Kračoňa so te pijel.

  Karačoňa - Jan Horváth
O parno jivoro perel,
perel pre kaľi phuvori,
o čirikle imar soven,
našoľaren,
e kukučka peskere dživesa rachinel.

Karačoňa aviľas, le jiveha
la e balvaj andžas, šil,
baro fadžo,
o cikno Ježišis andre maštaňa
pro svetos aviľas.

  napsali jste nám
Nevo berš aviľas
Savoren, ko ginela kala mire lava šukares pozdravinav u mangav but zor the sastipen.
Dodžidžiľam kada nevo berš, imar sam phuredera u amare čhavore baron the baron. Amare romňija hine šukaredera sar oka berš, ternedera, u amen, o murša?

  Le Tibinoskro barvaľipen I. (paramisi)
Andro cikno gavoro maškar o uče veša, maškar o uče verchi dživlas jekh čori romaňi fajta. Ando kher has but čhavore, a bari bokh. Savore pes bares rado dikhenas, sar len e daj vičhinlas ki o chaben o čhavore avenas savore serendar, sar cikne kachňora. Sar nahas so te tavel ta e daj len delas ča gruľi šupaha u varekana aňi nachanas ba nahas so. Rači sar o čhavore džanas te sovel o dad la daha phagernas o šere, so len dena aver džives, the pal tajsaskro te chal. Nahas so, aľe o Deloro lenge furt varesar šigitinlas. O čhavore baronas avri čorikanes, aľe andro sascipen u sar dobaronas, ta jekh pal aver pes lenas the džanas andro svetos. Avľas e šora the pro nekhterneder čhavo, pro Tibis. Has avers sar leske phrala, has leske biš berš, has zoralo ikešno, kale balengro, učo murš. Richtinlas pes pro drom andro svetos, sar leske leskri daj pačarlas pro drom, andro dikhlo šuki cipa pal o maro, ta o apsa latar rinkom čiľanas. O Tibis la pohladkindža pal o muj the asabnaha lake phendža: „Mamo madara palma, som bučakro manuš, love zarodava, the tuke vareso cinava.“ E daj nadžanelas či leske te pačal abo na. O Tibis savoren čumidľa, iľa o gombos, the diňa pes avri pro drom andro svetos.

  Kladnoste thode le Romen te bešel andro buňki
Talam but Roma dikhle a ndre televizija so pes ačhiľa le Romenca Kladnoste. Odoj anglo Roma cindža o foros buňki u thodža len andre te bešel. Andre jekh buňka sava hi 16 m2 dživen the upreder deš manuša.

foto   Romaňa kulturakro festivalos
O foros Mikulov talam sako džanel tiž sako džanel kaj andre kada foros, pes kerel e mol. Všadzi pašal o foros barol o hroznos, pro mikulovoskro burkos hin kerdži expoicija pre mol. Odoj šaj manuš dikhel sar kernas varekane o moľa the adadžives. O Roma keren e mol tiž. Le Mikulovos hin the ajsi tradicija kaj sako berš kerel avri pro foros bare moľakre inepa, o gore oleske phenen vinobraní. Akor ola dživesa odoj bašaven, giľaven, khelen savore jekhetane o Roma the o gadže. O Roma odoj dživen sar gadže, ile lengri kultura, giľaven the lengre giľa.

foto   Leperdo džives andre Poľčiko
Andre Poľčiko, Osvěčimate andro lagros Auschwitz-Birkenau dujto augustoskro džives pes taľinde but Roma andal o europakere štati. Kaja akcija kerdža, the imar but berš kerel poľčiko romaňi organizacija, Stowarizyszenie Romow w Polsce so la upre ľidžal amaro romano čhavo o direktoris Roman Kwiatkovsky. Aleha savore so has oda džives odoj andro lagros, peske jekhetane leperde pre savore Roma so len o Ňemci odoj murdarde, so lenge ile lengro dživipen, so len tasade andro pľinos, so len labarde upre. Kada baro džives has odoj tiž but manuša andal o gadžikane instituciji, andal e Polčiko vlada, andal o Poľčiko parlamentos, the andal o senatos. Has odoj manuša pal aver štatne ambasadi, bibolde manuša, the manuša andal o gadžikane organizaciji. Pre kada baro džives has odoj moneki but Roma, andal o romane organizaciji, andal e Austrija, andal e Ungriko, Rumunsko, andal e Ňemciko, Rusiko, andal e Čechiko, the andal aver europska štati. Has odoj tiž moneki but Roma so predžidžile o lagros, anglo šovar deš berš has odoj sar čhavore peskre calone fajtoha, peskre dajenca, peskre dadenca. Adadžives imar hine aľe džene phure manuša. Jon vakerenas le apsenca andro jakha so andro lagros has, sar odoj dživenas, so predžidžile andro lagros, kaj lenge murdarde avri calo fajtos, kaj hine pre kaja luma korkore. Kada baro ineposkro džives vakerenas odoj andro terenos paš o pomňikos but manuša, leperenas pre oda, so kerenas o Ňemci le Romenca, the save has o Ňemci džviri.

  Merkinen pre pesko sasťipen!
Ľinajutno ideos sar o kham fejs tačarel, hin perdal o manuša tiž moneki nalačho. U vaš kada bi kamenas o džene vareso pal oda te džanel kaj pre peste te merkinen. Nekhbuter kampol te merkinel pro čhavore akor, sar hin len o prazdňini, sar phiren pro tabora, sar pes landžaren, sar hine avri pro kham calo džives.

  Simadži, kečeň, interešis, čoripen
Talam but Roma dživen avka, hoj mušinen peske te lel kečeň, bo našči dživen avri calo čhon, ča la podporatar. Aľe tiž hin ajse Roma hoj len kečeň angloda, kaj o love prekhelde andro automati, abo prepile andro karčmi. He jekh he aver keren pre peste o bare adošagi u kiden kečeň pro interešis ajse romendar, so lenge mušinen te del pale mekh jekhvar ajci love keci ile. Mušinen len te del upre interešis 100%. U sar naden lenge o Roma o love pale andro časos, ta o interešis lenge barol čhon, čhonestar. O Roma le Romendar keren žobraken u hin lenge jekh kaj pal o čore Roma cirden tele e cipa.

  O Roma dživen andre dar, nadžanen so lenca avela dureder
But Romenge nane pre kedva hoj o Škromach kamel te marel tele le manušenge e podpora. Gondoľinen peske, kaj kada savoro kerel ča anglo Roma, kaj hin len bari podpora u vaš oda nakamen tedžal andre buči. Nane čačipen me džanav olestar, kaj but Roma bi raňeši džanas andre buči, hoj te zaroden buter love. Pre podpora phenen kaj oda hin ča žobračenka. Imar akana pes lenge bibacht dživel, ta sar dživena sar lenge marena tele e podpora? Mušinav te phenel kaj le Romen hin čačipen, daran so lenca avela dureder.

  komentář - Nova pořád postaru
S napětím jsem očekával pořad televize Nova Na vlastní oči, kde byla mimo jiné i reportáž s olašským králem. Po shlédnutí pořadu jsem pochopil význam přísloví Hup na krávu a je tu tele. Nad světlo jasnější bylo, že Nova v souvislosti s Romy byla opět mimo. Připomnělo mně to reportáž, kterou natočil reportér Klíma před léty s romskými emigranty v Kanadě. Byla sestřihaná tak, že doslova vyzývala ostatní k emigraci. A také se tak stalo: Klíma na pořadu vydělal, ale Romové potom neměli ani na letenky zpět domů.

  Romano odpustos Olomucate
Olomucate pro svato hedžos hin sako berš romaňi omša, romano odpustos. Ada berš 25. 9. has imar šovtovar. Pro svato hedžos avle but roma so pačan Devles. E omša chudľas deše orendar the ľikerlas maj duj ori, ľidžalas la o rašaj Ladislav Hučka savo avľas dži Prahatar. E khangeri has pherdži, has odoj phure terne manuša o roma le čhavorenca.. Avle but Roma pal o fori pal o gava, has te dičhol jak nane le romenge jek so pes kerel anrdro svetos, so pes kerel le romenca, sar pares dživen, jak len nane buči, jak len nane pačiv ňikhaj ča paš o del. O Roma mangenas le devles kaj lenge te šigitinel, andre savoro lengro dživipen.

  Varesave čhavorenca hin bare pharipena
Akana pes lidžal bari diskusija pal koda, so te kerel le čhavorenca, save keren bare problemi u džan the avke dur, kaj manušes the murdarena. Andre vlada kamen te kerel avke, kaj ispidena e hraňica kana thovena o došalipen pro čhavore imar dešuštar beršendar. Aver phenen, kaj oda naanela efektos sar kamas u hin len argumenti, save dičhon sar godžaver. Anglal phenen, kaj kampel te hazdel o došalipen pro dat the pre daj. Kada argumentos hin zoralo, bo te dikhaha pašal peste, kecivar hin avke, kaj o čhavore peske keren so kamen, hine agresivna u nane pre lende kontrola le dadestar the la datar. Amare romane čhavore hine čepo aver. Jon hine pre sera le gadžikanendar, vaš koda nane kajse vibita the phurore. Kajča keren vareso aver. Phiren andro herni /le dadeha the la daha/, phiren te kidel „sběri“ u keren koda, sostar amene kamelas te el bari dar. Sikľon pro drogi. Kada akana hazdľiľa paš kole, so avle pale andal e Anglija. Kadi bibacht hazdľoľ igen zoraha, u kampel, kaj pre ada te das baro pozoris.

  So pes čačes ačhiľa
Hin Roma, so mek adaďives pes ladžan te vakerel bare gadženca. Te džan pal e buťi, ta ča phučen: „Kampel tumenge andre buťi?“ A te o baro raj chudela te vakerel, o Rom les aňi mište na achaľola. Te lestar phučena: „So tuke phenďa o baro raj?“ ta phenla: „Me na džanav.“ Hin Roma, so the achaľon, aľe th'avka len pre buťi nane bacht. Kamav tumenge te vakerel pal jekh čhaj the pal jekh čhavo.

  E Milena Hübschmannovo sas Rokycaňate
Mas sas čirleder kana sas e Milena Hübschmannova okycaňate u sar ode nadočirla, avľa peskere amalenca, delas pes duma – sar aver – pal e romaňi čhib, kultura the historija. Talam sako prindžaras e buťi, savi e Milena thodža andro romipen. Joj phirel maškar o Roma bare berša u prindžarel but manušen, save pes thode andre buťi pal o romipen. Adadžives hin feder situacija sar varekana, bo Prahate pre universita hin katedra rimistiki. Kolinoste hin jepašutni romaňi škola, o organizaciji keren andre romaňi kultura, hin amen romane gende, novini, relacija andro rozhlasis. U pre bari bibacht hin adadživesutni situacija goreder sar angomis.

  Uvítací projev bývalé indické
T'aven bachtale, Romale, andro Baro Than. Varesave dženenca, so san adaj, man arakhľom imar čirleder, dikhav adaj the but neve muja – aľe savore sam phrala pheňa. Soske avľom maškar tumende? Bo šunav andro jilo, hoj man le Romenca phandel jekhipen. Sajekh man chudelas le jilestar, hoj o Roma na daran le dživipnastar, hoj o veša paňi sas lengero kher, aľe jekhbuter oda, hoj o romano kokal na phagela ňiko.

  Olaši a jejich krisi
Historie Romů je tak stará, že někteří ani nevědí, kde se vzali, odkud jsou a jak se sem dostali. Popravdě řečeno, některé Romy ani nezajímá, že pocházejí z Indie, i když mají stejné antropologické rysy, jsou stejně tak tmaví jako Indové, a jejich slova mají stejný význam jako indická.

  Vlachiko krisos imar nane ajso pačivalo sar varekana
Romaňi historija hin bari čirlatuňi, kajča but Roma nadžanen, katar pes ile, khatar hine, katar avle, u varesaven romen oda aňi na interesinel. Hin phendo kaj o Roma hine andal e Indija, šaj oleske te pačal, bo but Roma dičhon avri sar te Indi. Hine kale, u pro čačipen, the andre duma hin amen but indicka lava. Pro svetos hin všeľijaka Roma, savoren hin aver kultura, savore uznajinen vareso aver, uznajinen aver hodnoti, aver dživipen. Aľe musaj tiž te phenel kaj savore Romen hin aver parsuma.

  Peršo Reprezentačno romano balos
Andre Bernakro hoteľis Voroněž has oka čhon 30. 10. sombatone peršo Romano reprezentačno balos pre južno morava. Zgele pes odoj o Roma the o Gadže angloda, kaj pes jekhetane te prindžaren, kaj šaj keren jekhetane buči, sar andre politika, ta the sar sukromnika, the sar športovci.

  Na Flédě hrály i neromské kapely
Ve středu 27. října hostil brněnský klub Fléda již třetí ročník romského minifestivalu Djangofest. Tentokrát dramaturgie nabídla pódium také kapelám neromským, a tak se po celý večer střídaly soubory romské a neromské. Hlavní část večera odstartovala po sedmé hodině mladá kapela Bongo boys. Posluchače zaujala nasazením, upřímností projevu a také přímočarostí svých textů. Formace Na jednu noc v obsazení vokál, akustická kytara a bicí naservírovala porci jazzových standardů ve vlastní originální úpravě. Posluchačsky se jedná rozhodně o zajímavou kapelu, hodící se ale především do komorní atmosféry klubů. Nálada v sále během jejich produkce trochu spadla.

  Sar varesave manuša dživen
Manuš nadžanel so les andro dživipen užarel, so pes leha šaj ačhel, so šaj pes leha kerel. Vareko peske o dživipen diriginel korkoro u varekaske les diriginen aver džene. Kamav tumenge te vakerel pal ola manuša, so len nane kaj te bešel, gadžikanes pes lenge phenel (bezdomovci). O podvodňika, o špekulanta, o fameľiji, o režimos, e politika the o ekonomicka reformi andre dojekh štatos peske keren le bezdomovcenca so kamen.
Manuš šaj peske avel korkoro došalo vaš oda hoj pes lestar ačhiľas bezdovovcos, aľe manušestar šaj kerel bezdomovcos the o štatos.

  O Roma ič, adadžives, the tajsa
Pal o Roma pes imar pisindža moneki but, the me korkoro imar pisindžom dosta. Aľe vaš oda kaj imar avel e Karačoň, ta leperdžom mange sar varekana ľikerenas o Roma e Karačoň the sar dživnas sar mek somas cikno čhavoro.
Varekana has o Roma savore čore, aľe lengro barvaľipen has o emberšikos, e pačiv, o jilo jek, ke avreste, o čačipen, the o romipen.

  Imar eftavar the deše beršendar džanavas kaj e lavuta avela miro dživipen
Andro Roma bari kedva hin,vakerel pes kaj o Roma bare lavutara hine. Talam kada ela the čačipen, bo andre dojek fajtos pes rakhel furtom jek manuš ko pre varesoste bašavel. The o Lukaš Čonka (23) hin baro lavutaris, uľiľas Bernate andre lavutariko fameľija. Imar čhavorestar bašavelas pre lavuta, savoreha pes šhidžas pre peskro papus so has baro primašiš. O dad, e daj kerenas andro Lukakašiš baripen. Sar has bijav, či boňa, ta anelas peske e lavutica the presikhavlas pes le fajtoske sar džanel te bašavel. U vaš oda kaj džanelas, ta o dad,e daj les dine andre škola, kaj lestar vareso te avel. Le Lukašis sikhavenas te bašavel bare profesora. Imar cikňa varbatar has maškar o čhavore andre škola nekhfeder, khelelas avri the o koncerti. Has te dičhol kaj lestar avela lavutaris, ča mušinla te sikľol dureder. The avka has, geľa te študinel pre romaňi konzervatorija, dži pre Slovensko ke Kaša. Vakeravas leha, u jov mange phendža sar študinel, sar leske džal o bašaviben, the sar leske hin.

  So angle mande mol romaňi čhib?
Romaňi čhib – oda hin vareso, so amenge le Romenge ačhiľa. Hijaba amen kamenas o gadže te asimiľinel, či oda has e Maria Terezia, či o komuňisti, romaňi čhib amenge ačhiľa sar te amaro somnakaj. Te upre dikhaha avka, hoj le Romen nane peskero them, peskeri phuv, ta šaj avas ča rado, hoj amen hin amari čhib.

  Sar o Roma paťan le Devles
Prahate andro baro kher YMCA sas 30. 6. kajso kidipen savo džalas pal koda, sar o Roma paťan le Devles. Šukar sas, kaj pes ode sikhade romane rašaja, studenti the manuša, save andre kada keren buťi. Sas ode o David Dudaš, rašaj Rokycaňatar, o Ondřej Kováč savo kerdža evangelicko fakulta UK, e Květa Carrarettová, studentka pal o „Husovo institutos.“ Paš lende avľe e Milena Hubschmannová, profesorka andro romipen pal o Indologický ústavos FF UK,o Emil Cina, savo irinel andre romaňi čhib, the mek aver manuša, save denas duma pal kada zoralo tematos.

  Komentaris - Sikhado manuš šoha nanašľola
But Roma hin adadžives andro bare problemi, jekhen nane kaj te bešel, avren hin baro adošagos, vareko hin andre phandlo, varekaske ile le čhaven andro javitovos, varekas marde, the mek aver but pharipena savendar džanen ča ola džene so len taľindža o pharipen. Oda hin jekh savo, aľe duminav mange kaj o manuš peske hin došalo korkoro vaš savoro so les andro dživipen taľinel. But Roma nadžanen so keren lačhes, so na. Aven pre oda až akor sar imar hin nasikh. Roden ko lenge šigitinla, !e doš thoven pre aver manuša, šoha naphenen kaj došale hine jon korkore. But Roma peske duminen kaj hin lende bari godži, ľikeren pes sar te bare fiškaľiša, hine bare godžaver akor sar nakampel, akor sar imar prekhelde, akor sar hin nasikh. Džanav but Romen save pes dochudle andro bare preblemi korkore, napočinenas o khera, the domukle oda te dodžal avka dur kaj len o sudos diňa terminos kana mušinen te džal avri andal o khera. Jon oleske napačanas, gondoľinenas peske kaj oda o gadže lenca našči keren, bo jon hine Roma, bo len hin cikne čhavore. Napisinde le sudoske kaj jon pre kada napriačhen, napisinde ňisavo protestos. Kajča adadžives hin avka kaj ňiko pre ňikaste nadikhel, the sako kamel peskro, či Rom či gadžo. O Roma pro demokraticko sistemos dopočinde nekhbuter, bo nadžanen ňič, nabajinen pal ňisoste, sako lanca kerel so kamel. O vibora peske keren peskre paragrafi save lenge sogaľinen u o Roma kaleha hine marde nekhbuter. Kada savoro hin kerdo avka kaj le Romen te dochuden andal o fori the andal o gava avri. Le Romenge naačhel ňič ča oda hoj te počinen savoro oda so mušinen u až paľis šaj pijen, šaj chan, šaj khelen. Sar naela avka sar phenav ta savore Roma avena bares marde, bešena andro holobiti.

  Ela le ternen kaj te bešel
Sar oda hin adadžives phares le bešibnaha talam džanen savore. Ola ko bešen andre bitovka, oda hin bare bachtale manuša, u ola ko bešen andro holobiti šaj en rado, kaj hin len dachos upral o šero. Kajča le ternen hin baro pharipen, bo len nane šancija te chudel bitos. Adadžives imar o fori naden khera sar angomis, akana hin avke, kaj le Romen čhiven andal o khera avri. Talam buter džene dživen avke, kaj andre jekh kher dživen jekhetanes duj abo the trin fameľiji. O čhave baron, thoven pes te dživel, kajča khera len nane.

  Komentaris
Sar pes dživel le Romenge

Načirla somas pre Slovaňiko te dikhel sar dživen o Roma pro gava andro romane osadi. Nadažanav oda avrestar te phenel, čak avka sar hin. Devla miro, o Roma odoj dživen mek goroder sar varekana, andro baro čoripen, bokh, mel, dukh, nasvaľipen, pre bari havetno lač.

  Andre Martina šaj keras baripen
Sako ko dikhel pre televiza kana džal Česko hledá superstar prindžarel maškar kole so giľaven, kaj e Martina Balogová hini but baro talentos. Simpaticko sas kadi romaňi čhaj imar anglunestar, kana pes kidenas avri kole, save džana andre „soutěž“ dijader. Akana, sar ačhile imar ča panč džene, sako užarel ko lendar džala mekdureder. La Martina hin bare šanciji, bo lakero giľavipen hin kajso lačho, kaj pes olestar sako čudaľinel. Sako giľi savi dži akana thodža, giľadža but šukares, sar bari profesionalka. Čačipen hin, kaj la o Del diňa šukar barvalo hangos, zor u joj sikľiľa te giľavel avke, kaj pes paš late našči choc ko chudel. But zoralo andre kada hin, kaj choc te o gadže džanen kaj e Martina hini romani, den la peskere hlasi, u joj džal dijader the upreder.

  Za Arpádem Šarayem
Arpád Šaray zemřel náhle 16. ledna ve věku nedožitých 75 let, pohřben byl 21. ledna na hřbitově v Brně-Židenicích.

  Anketa
Vladimír Horváth (49), Brnostar
Paš o komuňisti keravas buči, love mange zarodavas, na has man ňisave problemi. Calo dživipen keravas buči u adadžives bešav khere, phares mange. O kher počinav 8000, hin pre mande adošagos, e romňi mange andre penzija, joj na džidžarel u me bešav khere. Kanastar hin amen demokracija, ta me na kidav podpora, me na kamav žebračenka. Me kamav te kerel buči, te zarodel the te dživel sar manuš. So avela amenca le Romenca dureder, ta me na džanav. Užaras ko amen lela andre buči, ladž bi ňikaske na kerahas, hin amen amare problemi dost. Tiž hin man baro fajtos, savore murša sam saste, šaj keras buči, aľe ňiko amen na kamel. Amen o Roma na sam avri sikhade, hin amen ča o krampačis the e šufľa, bučatar na daras.
Gadže amen andre buči na lena, phenen amenge: „Hin tumen tumare podnikateľa, džan pal lende Chuden pre tumende le štatostar o buča, ta mi len tumen jon andre buči!“ Kajča jon amen na len andre buči tiž. Anglo gadže pes tiž ladžas angl´oda, kaj amare romane podnikateľa pes amendar dištancinen. Len andre buči prokales le Romen the le gadžen pal e Slovensko, kaj vaš lenge te na počinen o pojistki the o daňi. Hin maškar lende the negramotna manuša the slobodna, so nane len romňija aňi čhave, len den te zarodel u amen mukhen khere te bešel.
Počinen lenge o ubitovňa the mek len den te zarodel 18-20 000. Khere hin len e podpora, o Čechi love vatinen, ta čhonoste lenge džal avka avri 30 000 Kč. Paľis peske pal kajse love šaj dživen lačhes. Nane len ňisavo pharipen, sar amen le čechikone Romen. Soske bi našči zarodahas ajse love amen. Hin amen bare problemi, na džanas, so amenca avela dureder. Pro Roma hin bare adošagi, čhiven len avri andal o khera. Kajča sako dikhel ča pre peste. O shopna the saste manuša bešen khere u užaren ko len lela andre buči. But Roma dživen moneki phares. Sar manuš kerel buči, ta hino bachtalo the hino vareko, hin les than the maškar o gadže.
Za komunistů jsem celý život pracoval, vydělával a neměl žádné problémy. Dnes je to moc těžké. Za byt platím 8000, někdy mámi dluhy, manželka je v invalidním důchodě a já sedím doma. To je hrozný život a co bude dál, nevím. Od revoluce jsem nebral žádnou podporu, stydím se brát almužnu – chci pracovat, ani nic jiného neumím, jsem zdráv, pracovat můžu, ale není o mne zájem. Žít na sociálních dávkách je pro mě potupa. Mám tady i velkou rodinu, chlapi jsou zdraví a naučení pracovat, jsme schopní robotníci. Čekáme, kdo nás vezme do práce, ostudu bysme nedělali, už tak máme dost problémů. Romové nejsou vyučení, mají jen krumpáč a lopatu, ale romští podnikatelé nestojí o naši pracovní sílu. Podnikatel gadžo mě do práce nevezme, dokonce někteří říkají, že máme vlastní podnikatele, kteří na nás dostávají zakázky, tak ať nás zaměstnají.
Na veřejnosti jsme ponižovaní i tím, že naši úspěšní podnikatelé se od nás distancují. Dostávají zakázky, ale aby nemuseli odvádět daně a pojištění, zaměstnávají načerno Romy i gadže ze Slovenska. Je mezi nimi i mnoho negramotných, svobodných a bezdětných. Platí jim ubytování, což také něco stojí a dávají jim vydělat 18–20 000 korun. Ti doma peníze vymění za slovenské a ještě berou sociální dávky, takže mají měsíčně 30 000 Kč. Potom se jim žije, nejsou ve stresu a nemají takové starosti jako my. Proč by nemohli takto vydělávat naši Romové a občané ČR? Máme jen samé problémy, dluhy a nevíme, co nás čeká.

Ladislav Tomko (40), Brnostar
Imar čirla mange rodav buči u vaš oda ideos imar avľom pre oda the prindžardžom, kaj Romes andre buči o gadže na kamen. O firmi inzerinen, kaj lenge kampol robotňiken, aľe sar odoj avel Rom, ta phenen, kaj hin len imar pherdo than, kaj lenge ňikas na kampol. Keren peske amenca so kamen. Probaľindžom imar savoro, somas man te mangel pro but thana, the avka buči na chudľom. Le gadžen ajse pharipen nane sar le Romen. Sar keravas pre stavba, ta dživavas mange lačhes, has man love. Aľe kanastar dokerdžam odoj e buči, ta bešav khere. Chudav podpora 2300 Kč u pal ala love pes na del avri te dživel calo čhon. Mušinav te kerel pre mande adošagos, moneki phares dav o love pale. Te nane e zastavarňa, ta merav andre bokh. Na džanav ko aver bi man delas kejčeň.
Hledám si práci, ale mám takové zkušenosti, že nás romáky nikde nevezmou. Podniky inzerují, že potřebují dělníky, ale když tam přijdu, už mají obsazeno nebo nepotřebují. Dělají si s námi, co chtějí. My chceme pracovat a oni nás nepotřebují. Už jsem zkoušel všude možně, ale nikde jsem neuspěl. Gadžové nemají takové problémy jako my. Když jsem dělal na stavbě, žilo si mi dobře, peníze mně stačily. Jenže jsme dokončili práci a od té doby jsem bez místa. Dostávám 2300 Kč a to je na celý měsíc málo. Na život to nestačí, musím si půjčovat a dělat dluhy, které velice těžko splácím. Umíte si to představit? Ještě štěstí, že existují zastavárny, jinak nevím, kdo by mě půjčil a jak bych žil.

Kristýna Horváthová (47), Brnostar
Cikne čhave man nane, nane man pal kaste pes te starinel, na mušinav khere te bešel. Me kamav te kerel buči the te zarodel peske, kajča man andre buči ňikhaj na len. Chudav podpora, aľe oleha pes na del te ľikerel avri. Kerav pre mande adošagos u sar dav pale, ta mange ňič na ačhel. Hin man imar ternechar čhave the jon šaj keren buči. Te bi ananas mange andro kher love the jon, ta lačhes bi pes amenge das, šaj bi thovahas peske pre sera varesave lovore. Na dživahas bi avka čorikanes. Le čhavenge šaj bi tavavas the feder chabena.
Šaj bi varekaj pratinavas avka sar keren the o gadžija, me bučatar na darav. Imar somas andre savore špitali adaj Bernate, ňikhaj man na ile. Džas bi te kerel the paš o murara, abo te chanel le muršenca, kajča so mange olestar, te man ňikhaj andre buči na len. O čhavo mange avľas andal o javitovos khere, the jov šaj kerel buči, nane les šancija. Amen andre buči na len angl´oda, kaj sam Roma, le gadžen ajse problemi nane.
Já bych chtěla pracovat a vydělat si, jenže nemám šanci. Dostávám podporu, ale ta nestačí. Půjčuji si a když peníze vrátím, jsem zase bez koruny. Mám už dospělé děti, ty můžou také pracovat. Kdyby vydělávaly i ony, tak by se nám žilo líp a ušetřili bysme i nějakou korunu. Také stravovat bysme se mohli jinak. Mohla bych dělat uklizečku jako dělají české ženy, jenže mě nepotřebují. Myslela jsme si, že by mě vzali v nemocnici, obešla jsem v Brně všechny a nikde jsem neuspěla. Nevadilo by mně, kdybych pracovala na stavbě nebo ve výkopu, jenže nemám šanci. Zrovna tak je na tom třeba můj syn. Nikdo nás nevezme, protože jsme Cikáni, zaměstnávají jen svoje lidi. A ti nemají takové problémy jako my.

Gejza Horváth

  So avela dureder
Le romengro dživipen andre ČR perel tele berš, beršestar. Andre amaro demokraticko sistemos pes lenge dživel moneki phares. Adadžives imar hin pre podpora maj savore Roma u pre savore pes dikhel sar pro nekhostatneder manuša. So lenca avela dureder, ňiko nadžanel u ki oda, mekh o parlamentos kamel te marel tele o podpori. Phenen, kaj oda nakeren ča anglo Roma, aľe kaj oda placinela pre savore manuša. Kajča musaj te phenel, kaj aleha avena marde nekhbuteder o Roma.

  Amen kamas te kerel, kajča buťi nane
Talam sako prindžarel e situacija, savi hin maškar o Roma, saven nane buťi. Hin the kajse džene, save nakeren the deš berš. Kada hin katastrofalno situacija angle calo famelija, bo pes dživel ča la potporatar, savi hin thodži khatal o „životní minimum“. Vakeravas le Romenca, save hine andre kajsi situacija. Jon mange phende: „Te avav te mangel buťi, ta mange našči kidav avri, kajča hin oleha kajse problemi, save pes manušeske ani nazden.

  O pharipena le Romenge uľon sar čhavore
E Demokracija andžas le Romenge na ča čiriklano than (svoboda), aľe the but pharipena (problémy). But Roma nakeren buči, dživen ča le podporendar. Andro socijalno sisitemos lenge barile neve problemi, le sigavišagoha andro školi, la bučaha, le bešibnaha. O Roma dživen andro baro rasizmus, andre diskriminacija, čoripen, the nasvľipen. Feder te dživel len nane šanca, našaven savoro so lenge patrinel. O štatos len imar buterval chochadžas u jon leske imar napačan. But Roma imar naužaren aňi le dživipnastar, aňi le štatostar ňič feder. E televizija, o novinki den tiž le Romenge te džanel, kaj len o gadže adaj nakamen. Pro fali hin pisimen, Cikáni Raus, Cikáni do plynu, Bílé Čechy u paš oda him maľinen ňemciko hakovo kerestos. O Roma alestar moneki daran, aľe o gadže terdžon paš peste, the hin te dičhol se peske gondoľinen pal o Roma. Hin andre lende bari zor. Oda nane pheras, oda hin čačipen. O medija diriginen le Romengro dživipen tiž. Pisinen pal lende the sikhaven len ča akor, sar o Roma vareso keren. Gadžikano darebakos the romano darebakos nane paš lende jekh, o čechiko hin čepeder. O medija aleha naden le Romen smirom, keren le gadžen upre, uštaven andre lende le bengen. O gadže paľis nakamen aňi namukhen le Romen maškar peste.

  Plzňate kerde o Roma peskeri rada
Somas te dikhel Plzňate pre Vinice, sar ode džal e buťi le Romenge, save pes thode jekhetanes. Vakeravas le muršenaca, savenca pes džanav čirlatunestar the kolenca, save pes paš lende thode nadočirla. Plzňate dživen talam šov ezera Roma, kajča hine rozčhidel pal o kotera.

  Anticikanismus andre amari ratvali historija
Andre romaňi historija sas le Romenge but phares, u ko gendža pal koda, so pes angomis le Romenca kerelas, prindžarel soske sam upre adadžives avke, sar sam. Angomis le Romen murdarkerenas sar džviren angle koda, kaj phirenas than thanestar. Vaš kada le muršen umblavenas, u le džuvlijenge the le čhavorenge čhingerenas o šere. Le gadženge nasas pharo te očhinel o šero dešuduj (12) beršenere čhajorenge. Murdarenas avri cala fameliji, le cikne čhavoren the le džuvlijen tasavenas andro paňi, le uršen ublavenas, vilinkerenas abo phagerenas andre kereka. Pre kada savoro o gadže thovenas zakoni save le Romenge lenas o manušiben.

  Naše romská řeč - Vlado Oláh
Ta naše romská řeč s námi se zrodila, s námi z Indie přišla.
V té nám naše maminka první i poslední píseň zpívala. Píseň
o přetěžkém romském životě. S ním nám Ciral i Ondis pohádky vyprávěl tak sladce.
V naší romské řeči máme ukryto velké bohatství, naši cestu,
v ní je náš život. V ní hledáme naši jednotu, v ní nalezneme pro naše děti, pro Romy pravdu! Chyťme se, Romové, jeden druhého, srdce za srdce, ruka v ruce. Držme se našeho jazyka, nestyďme se Rom před Romem. Jednou bude slunce svítit všem lidem šťastnou pravdou, voňavým svitem!

  Le ternen hin školi
– o phure prindžaren odživipen

Akana pes phundradža duma pal koda, kaj kampel te mukel anglal le terne Romen, saven hin školi, u jon pes te thoven vaš savoro, so kampel le Romenge te prikerel. Kada hin godžaver mangipen, u talam sako achaľol koleske, kaj študimen manuša amenge but schazaľinen. Kajča varekana dičhol e duma avke, sar te maškar o terne the phureder romane generaciji elas konfliktos. Me džanav, kaj oda nane andal amare šere, kaj kada avel avral. Vaš oda kamav te sikhavel, sar hin o čačipen. Anglal phenav, kaj talam sako Rom kerel baripen koleha, kaj amen hin študimen manuša. But bari buči pre ada kerdža o JUDr. Emil Ščuka, savo imar vajkeci berša lidžal romaňi škola Kolinoste. Idea pal kada les sas imar beršeste 1991! Romane študenti hin the Prahate pre Universita, kaj bare berša sikhavel e Milena Hubschmannova. Hin šukares, kaj barol generacija savi ela sikhadži, u kavke talam barola avri čačutni romaňi inteligencija, savi amen angomis nasas. Kajča nane savoro avke, sar kampelas te avel.

  Romové a romština
(Romaňi čhib, Karlova Univerzita, Praha)

Romština je krásná. Romština je velmi starý jazyk. Romština je bohatá. Je bohatá anebo byla bohatá?
Naši předkové uměli říct romsky všechno, co potřebovali. Uměli označit patřičným výrazem všechno, co viděli, co slyšeli, co pro ně v jejich životě něco znamenalo a o čem se chtěli bavit. Romsky se mluvilo od rána do večera, od malička až do smrti. Dvakrát třikrát do týdne se Romové scházeli a vyprávěli si pohádky. Jeden hrdinský příběh trval třeba i pět, šest hodin. Jaká krásná a šťastně vybraná slova uměli vypravěči v pohádkách použít! Jaké nádherné slovní ozdoby a metafory! Pamatujete si ještě? „Můj sladký, šťastný a spravedlivý Bože!“ Anebo: „Kdybys mě neuměl zdvořile oslovit, už bys teď nechodil po zelené trávě.“ (To říká čarodějka romskému hrdinovi.)

  Roma the romaňi čhib
(Romaňi čhib, e Karlovo Univerzita, Praha)

Romaňi čhib hin šukar. Romaňi čhib hiňi bari phurikaňi. Romaňi čhib hin barvaľi. Hin barvaľi? Vaj sas barvaľi?
Amare phure dada (amare purvadža) džanenas te phenel romanes savoro, so lenge kampelas. Džanenas te thovel lav pre savoreste, so dikhenas, so šunenas, so angle lende andro dživipen vareso molas, pal soste kamenas duma te del. Romanes pes vakerelas tosarastar dži raťi, ciknovarbastar dži ko phuripen. Duvar trivar kurkeste pen o Roma zdžanas u vakerenas paramisa. Jekh vitejziko paramisi džalas the pandž šov ori. Save šukar, bachtale lava thovenas o paramisara andro paramisa! Save šukar fogaša (metafori)! Leperen mek? „Mre gule, bachtaleja the čačeja Devla!“ „Te mange na džanľalas lačho lav te phenel, imar pal e žeľeno čar na phirďalas!“ (Phenel e čohaňi le paťivale romane vitejziske.)

  Kamiben - Jan Horváth
Kamiben šukar, džanas,
E bacht anela.
Dživipen amen ela feder, lošaha
dživaha.
Kamiben hin sar balvaj,
Ajsi čino zoraľi, mištes pes laha dživel.
Varekana labarel, sar bari jag,
masovar sar legos šilaľi.
Ko nakámel, naprindžarel, so hin
kamibenšigitinas leske.
Das leske o vast the kamela the jov, korkoro,
Buter pal late te džanel.
Šukariben hin sar džanľipen,
Mi anel amenge andro jilo,
Mi anel sar gendalos, bo kampel
te dživel.
O dživipen hin bacht,
Garuven les šukares,
hino kučeder, kuč baro.
Igen baro.

  E Balogovo achaľol romanes
Nadočirla diňas avri nevo CD e Martina Balogová, u sas pal late pisimen andro novini. So pes mange latar pačinelas sas koda, kaj achaľol romani duma, hjaba kaj romanes navakerel. Mištes džanas, kaj nane lokes pes te dochudel upre maškar o but prindžarde manuša. Dešvar avke phares hin sakone Romeske, saves hin varesavo talentos. Mište prindžaras e situacija, savi hin pašal e Věra Bílá. Avri la hin bari popularita, kajča andre Čechiko pes nachudel. Hin mek aver Roma, save šaj enas „hvězdy“, kajča hin len kali cipa, ta ačhon palal, hjaba hine lačhe. E Martina Balogová sikadža, kaj hini čačes „superzpěvačka“, kajča oda andre kadi phuv nane savoro. O gadže la dikhenas anglal sar Romaňa, u vaš Eda la nasas šanca te dochudel pes kode, kaj sas lakero than – „superstar.“ Kavke amare terne peren andre kajsi situacija, kaj čhiven pre sera peskero romipen. Peskeri duma, peskera da le dades. Te kamel terno Rome vareso te dokazinel, mušinel te kerel avke, kaj pre leste o romipen te dičhol so mek čineder. Kole aver, so keren le gadženge tereňáki, asistenti, poradci, ta lendar pes kamel kaj te aven kale, kaj pes te vičhinen Kotlár abo Mižigar.

  Šaj vareso keras le baličhenca andro Lety?
Avke sar dičhol, but Roma nadžanen so te kerel koleha so hin Letende, kaj sas andro mariben kidle o Roma. Pal adi historija pes paš o komunisti našminelas te del duma, bo oda sas naslobodno. Akana hin avke, kaj džanas so pes ode ačhiľa, šaj pal oda das duma, u sar dičhol mek the adadžives pal ada o Roma daran te del duma.

  Kaj hin garudo o romano Jangmanno? IV.
(Romaňi čhib, e Karlovo Univerzita, Praha)
O Čechi has trin šel berš tel o ňemcika Habsburki. E oficijalno čhib pro Čechi has ňemciko čhib. Pro „amti“ (uradi) pes vakerelas ča ňemcika. E čechiko čhib has tasavkerďi, teledikhľi. Angluno agor dešeňatone šelberšeske vakerenas čechika ča o nasikhade gavutne nipi the o čore džene andro fori. Ko has sikhadeder, vakerelas ňemcika. Sem the o bare Čechi sar e Božena Němcová, Josef Dobrovský sikhľile čechika ča kana sas bareder. Khere len bararenas avri ňemcikones. The o baro čechiko historikos, o František Palacký, barolas andre famiľija, kaj pes vakerelas buter ňemcika sar čechika.

  Keci lava peskera dakera čhibatar manuš džanel?
(Romaňi čhib, e Karlovo univerzita, Praha) (V.)
Andro angomisuno numero vakerahas pal oda, sar anglo duj šel berš e čechiko čhib mišto na našľiľa pal o svetos. O Čechi sas telečhide le Hebsburkenge, e ňemciko čhib rajarelas andre politika, administrativa, kultura. Čechika – jekh aver čechika dijalekti – vakerelas o nipos pro gava. Ča akor, sar pen o Čechi dine drom, hoj kamen te ačhel Čechenge, chudne te džiďarel opre the te barvaľarel e čechiko čhib. Vakerehas pal o Jungmann, pal o šela neve lava, so jov arakahľa avri. Nabut Čechi džanen, hoj vzduch, názor, časopis, vteřina, rostlina… the but aver lava nane Devlestar, aľe le Jungmannostar.

  Andre khangeri sas baro inepos
Andre khangeri Rokycaňate, kaj sogaľinel romano rašaj, o David Dudáš sas baro inepos. Dživeseste 21. 6. 2005 sas oleske trin berš, kana sas pošvecimen e khangeri le arcibiskupoha Kryštof, u kada džives hin paš e khangeri likerdo sar baro inepos. The kada berš pes likerelas bari omša, savi lidžalas o arcibiskupos mek avre pandže rašajenca. O David sas lenca sar o terneder rašaj, u savore jekhetanes likerde bari šukar omša vaš savore manuša, vaš lengero sascipen the šukar dživipen.

  Amari luma JAN HORVÁTH
Amari luma hiňi igen čori
Ňiko na džanel, katar o Roma avle,
Sar te dživel, sar peskeri bacht te rodel.
O čhavo barol the phučel la lumatar :
„So te kerav? Kaj te džav, te rodel miri bacht?
The me kamav te asal, te khelel.“
The kola luluďora korkore baron, sar kamen,
O čirikle hurňisaľon, sar pes lenge pačinel.
Amari luma hini bari nasvaľi, rat, bokh, čoripen,
kaj dikhas, odoj o manuša cerpinen. Le čhavoren
O benga livinen, kaj oda dogeľam?
Devla, šigitin amenge, savore manušenge, kaj te roden
Sako peskeri loš the bacht pre adi luma.
Te dživel šukares, manuš manušeha – amara Lumaha,
Pre luma, la lumake.

  Romane lava prindžarkutne the naprindžarkutne
(Romaňi čhib, Karlova univerzita, Praha) (VI.)

Andro angomisuno numeros vakerahas pal oda, hoj nane pro svetos ajso manuš, so džanľahas savore lava, save pes rakhen andre leskera dakeri čhib. Kada perel the pro Roma. Te uľahas Rom, so džanel savore romane lava, kampľahas les te thovel andre Guinessovo genďi.

  Me phenav ďivese, tu phenes dživese, me phenav raťi, tu phenes rači, aľe jekh avres achaľuvas
(Romaňi čhib, e Karlovo univerzita, Praha) (VII.)
Andro angomisuno numeros sikhaďam, hoj e čhib barvaľol, kana andre amari duma thovas lava andal buter thanutne vakeribena. Jekhvar šaj phenas o perješiko lav te phundravel, masovar o homonakero te phuterel vaj o zapadňarsko te phravel. Ola trin lava, so čirla sas ča thanutne (dijalektizmi), ačhen synonymi andre „jekhetaňarďi“ čhib.

  Sar džalas amari nevi historija
Anglal beršeste 1989 sas but važno koda, kaja pes kerenas maškar o Roma kidipena, kaj pes delas duma pal savoro, so le Romenge kampel. Bari šanca pes dikhelas andre koda, kaj le Romen te avel peskere organizaciji, u but zorales pes cirdela pal koda, kaj te aven romane novini.

  Sar džalas amari nevi historija
Bari buči pes chudľa te kerel pre koda, kaj pes te hazdel romaňi politicko sera, u kio agor beršeste 1989 (21. 11.) thode o Roma deklaracija, kaj džan jekhetanes andro nevo dživipen le gadženca. Mek koda čhon pes o JUDr. Emil Ščuka, Láďa Rusenko the o Vojtěch Žiga dovakerde le gadženca, kaj e romaňi reprezentacija džal andro Občanské fórum. Akor pes chudľa te del avri bulletin Romano lav, u savori buči pes lidžalas kie koda, kaj pes te hazdel nevi romaňi politicko sera. Kada pes ačhiľa 2. 3. 1990 kana sas registrimen Romská občanská iniciativa – Rojka. Le Romen sas imar akor jekh poslancos andre Česká národní rada. Sas oda o Ing. Karel Holomek, savo sas andre ČNR kooptimen vaš o Roma.

  Sar džalas amari nevi historija
Andro berš 1990 chudle o Roma te kerel čačutni parlamentno politika. Andre Česká národní rada (ČNR) sas la ROI thodo politicko klubos, u lakere poslanci kerenas aktivno parlamentno buči. Andro Federalno shromaždění sas štar poslanci vaš o Roma. JUDr. Klára Samková, Vincent Daniel, Gejza Adam, Karol Szeman. Kada sas baro nevipen andre romani historija, u šaj phenav, kaj kaso vareso pes mek jekhvar šaj ačhola varekana tel but bare berša. Andre ČNR sas o romane but aktivna sar andro vybori ta the andro plenum. O Ing. Holomek pes but zoraha thovelas vaš o Roma koleha, kaj kamelas lengero feder sikaviben. O Ondřej Giňa pes zoraha thovelas andro rasismus the diskriminacija. O Dezider Balog džalas pal koda, kaj le Romen ta avel feder ekonomicko pozicija. O Zdeněk Guži kerela buti pal o socialna the sascipnaskere problemi, save sas le Romen. O JUDr. Milan Tatár pes thovela pal o legislativna problemi u kavke pes savore romane poslanci vaš e ROI andre ČNR thovenas pal e romani politika. O Ladisalav Body sas zvolimen vaš o KSČM u the jov pes aktivnones thovela vaš o Roma the lenger problemi.

  Sar džalas amari nevi historija
Čačutno mandatos savo sas le romane organizacijin sas paš e Romská občanská iniciativa (ROI), bo joj sas politicko sera, savi chudla hlasi andro volbi. Kada sas situacija, savi respektinenas the o gadže. O manuša save sas andre ROI kerenas but lačhi konkretno buti maškar o Roma the andro parlamentos. E ROI thodža beršeste 1991 peskeri koncepcija pal koda, sar kampel te prikerel le Romengere problemi.

foto   Páter František Lízna vzkazuje Romům:
Nenechte si vzít své romipen

Páter František Lízna je znám svou pastorací mezi těmi, jež společnost vyloučila ze svého středu pro jejich provinění vůči platným zákonům – vězňům na Mírově, z nichž většinu tvoří Romové. Pro mnohé, jichž se rodiny zřekly, se stal jediným pojítkem mezi nesvobodou a svobodným světem. Má pro ně slova naděje a útěchy, když se jim zdá, že pro ně všechno skončilo. Svou lásku k Romům neskrývá, naopak. Kde může, tam o Romech s láskou hovoří. Jako vězni bývalého režimu se mu největší podpory dostalo právě od Romů. Mezi katolíky je zase vyhledáván jako exercicista – duchovní učitel, jehož duchovní vedení směrují věřící k prohloubení víry v Pána Ježíše Krista.
A zcela jistě si získal i úctu skalních turistů. Před rokem se pěšky vydal ze Svaté Hory na pouť dlouhou přes 3100 km až do španělského města Santiaga de Compo-stela ke hrobu apoštola Jakuba, příbuzného Pána Ježíše. Trvalo mu 106 dnů než dorazil do cíle. To vše nás vede k poznání, že je to člověk s obrovskou vnitřní sebekázní, silnou vůlí na rozdávání, pevných životních postojů. Při povrchním pohledu byste mohli nabýt dojmu, že dovede být i hodně tvrdý. Zadíváte-li se ale pozorněji do jeho očí, naleznete v nich teplo pohledu plného lásky, boží lásky, jíž se také říká Agapé.

foto   Nevíte, co koupit svým blízkým na Vánoce?
Gondolán trio: Čekej a neplakej
Když se řekne Gondolán, vybaví se profesionálům v oblasti hudby muzikanti, kteří, jak řekl Karel Vágner na křtinách CD Gondolán tria, „nikdy nezahráli falešný tón“! A říkáme-li, že nedokážou zahrát falešně, myslí se tím čistota tónů z hlediska hudebních režisérů i upřímnost jejich projevu, vycházejícího jak z čistoty srdce, tak z tradic tohoto druhu muziky.
Tu ocenili a oceňují již celé generaci fanoušků hudby – ale jaké vlastně? Je to trochu romský folklór, trochu jazz, trochu pop, je to cosi neuchopitelného a nepopsatelného, ale hlavně nenapodobitelného a naprosto originálního.
Vstupte, informujte se, „vyslechněte příběh“ (jak zní název jedné ze známých písní i připravované publikace) – a vsadíme se, že i vy budete mít zájem blíže se s fenoménem Gondolán seznámit, ať již na koncertech nebo na zvukových nosičích!
CD 259 Kč
Objednávejte na: www.multisonic.cz

  Sar džalas amari nevi historija – Romfest
Nilaje beršeste 1990, sas le Romen baro inepos, bo pes kerdža peršo baro festivalis savo sikhadža e romaňi kultura avke, sar la likeren o Roma.
Kada festivalis sas kerdo Brnoste, leskero nav sas Romfest, u bari buči pre leskeri organizacija kerde o manuša khatal e Rojka, o poslanci khatal e Česká národní rada JUDr. Milan Tatár, Ing. Karel Holomek, Dezider Balog, Ondřej Giňa the o Zdenek Guži. O JUDr. Emil Ščuka sas angluno, ko pre kada baro inepos andža le presidentos Václav Havel, savo avľa maškar o Roma dži andre lengero kher u diňa len bari pačiv.

  Amari phenije
(Mileně Hubschmannové) - Jan Horváth

O manuš, kana ul'ol, rovel,
e daj the o dad lošanen.
Barararen les šukar,
pativales, avka sar kampel.
Tu, amari phenije Milen,
tu tiž amence sikhadžal,
Pre savo drom te džas.

Savi gil'i te gil'avas,
amari romaňi čhib
te gul'aras.
Tiri buti, tiro dživipen,
tiri cali zor sinal amare
Niposke, le Romenge. Phirdžal them themestar,
Romano dživipen sikhl'il'lal.

Sar te dživel, sar jekh
avre rado ter dikhel.
Tu Milen, salas amaro
vydus pre kada šilalo,
šitino avetos.
Tu amence sikhadžal
o drom, amen pre ada drom džas the dživas.

„Vakeren romanes,
na gadžikanes, ma ladžan pes vaše duma romaňi.“

Ola tire lava sar brišind andre bari truš, sar balvan andro baro keradžipen.

Sal pašo amaro somnakuno Devloro, u amen dživas
u tuke sol'acharas:

„Amara gul'a čhibaha
vakeraha, romanes
duma daha.
Amaro romipen bararaha, šukar romane gil'a gil'avaha.
U pre tute, amari
bari romaňi phenije
the dajori šoha
napobisteraha.

  O Rusenko sas lačho manuš the pačivalo Rom
Andro januaris avľa bibachtali zprava pal koda, kaj andre Belgija muľa o Jan Rusenko. Le ternedere Romenge leskero nav talam imar nič naphenel, bo imar kio deš berš dživelas andre Belgija, kaj emigrindža peskera famelijaha the but avre Romenca Prahatar. O Rusenko sas le Ščukaha perša Roma, save pes thode andro Občanské fórum, sas angluno paš koda, kana pes hazdla peršo romani politicko sera Romská občanská iniciativa. Le Rusenko sako dikhelas sar zorales, energickones manušes. Paš o Roma les sa bari pačiv. Sas kajso manuš, kaj sakoneske phenelas andro jakha te kerelas vareso namištes. But lestar siklile savore kole, ko kerenas čačutni buči anglo Roma. Andre koda so kampelas te kerel anglo Roma sas nekompromisno, u jov andre politika andža but kolestar, soske phenas Romipen. Sas les baro jilo angle kada, u mek avren delas energija kana dikhelas, kaj o problemi le manušen phagenas. Savore romane aktivisti le Rusenko but respektinenas, u baro respektos les sas the paš o gadže.

  Sar džala amari nevi historija – Kongresis
Andre nevi romani hostorija sas majzoraleder o kidipen, savo sas andro berš 1971 Londynoste. Andro dživesa 7.–12. 4. sas internacionalno kongresis, savo hazdla nevi romani organizacija Internacijonalno Romani Unija (IRU). Kada sas baro kidipen the anglo Roma khatal o Československo, bo adarik gela andro Londynos romani delegacija khatal o Svaz CikánůRomů (SCR), andre savi sas o Tomáš Holomek, Miroslav Holomek, Ladislav Demeter the Antonín Daniel.

  Akana kampel, kaj o terne te džan andre politika
Agorutni buči savi sas kerdži pal koda, kaj pes te hazdel romani reprezentacija andre Čechiko, sas te kerel Parlament Romů ČR. O Milan Ščuka pes andre kadi buči thodža zoraha, u ispidelas kie koda, kaj peske o Roma te alosaren manušen, save pes tovena vaš savoro, so lenge kampel. Koda, so pes kalestar užrelas, naavila majbuter the angle koda, kaj adažives barol terni generacija, savi kamelas te džal andre politika, kajča varesar lage nadžal. Kadi generacija kamelas te lel abdro vast savoro, so pes kerdža andro 90. berša.

  „O čoripen amenge phagel o sascipen the o dživipen...“
Aver manuša pes khatal o romane ghetta likeren serate. Pal koda sar ode o manuša dživen, nadžanen nič. Sar pes manuš dochudel andro ghettos the savo ode hin dživipen, mange vakerelas jek romni, sava hi štar čhave the ochto vnučata. Koda, so pes ačhila lakera famelijake, pes ačhila the but avrenge, kajča so joj vakerelas amenge sikavel koda, so avral nadičhol. Soske pes o romane fameliji dochuden dži pro agor, u soske peren andro ghetto. „Dživahas andre bytovka, u sar mek o rom kerelas buči, varesar pes likerahas. Kajča sar našadža e buči ta gela pre podpora, palis samas pre socialka, u kalestar pes nadel te dživel. Le čoripnaha the la bidaha manuš siklol te dživel. Te amen hin vareso te chal, hin amen šukar džives.

  O OSN kerdža nevi institucija pal o manušane čačipena
Angluneste andre kada berš hazdla o Valné shromáždění OSN nevi Rada anglo manušane čačipena, savi kamelas te kerel dijader e buči pal e Komisija anglo manušane čačipena. Angluno kidipen sas 19. 6. 2006 Ženevate u sar precedas sas alosardo mexicko bičhado, savo pes thovel vaš o manušane čačipena o Louis Alfonso De Alba. Soske pes kerdža kada nebipen?

  Sar sas arado Romano lageris andre Osvětim
Koncentračno lageris andro koncentračno lageris. Kavke pes delas te phenel koleske, so o nacisti kerde andre Osvětim. Kode sas natradle ezera Roma the Sinti andal savore evropakere phuva, kaj avile o nacisti andro dujto mariben. Ode arakhle peskero meriben the o Roma khatal o protektoratos Čechy a Morava, majbuter kole, so sas khatal o koncentračna lageri Lety u Písku the Hodonín u Kunštátu.

  Komunitno centrum Rokycaňate
But buči tel trin berš pes kerdža pre khangeri Nejsvětější Trojice Rokycaňate, u kave pes kerdža čačutni khangeri angle kole, ko kamen te phirel pal o Del. But bari buči peskera famelijaha kerdža o romano rašaj David Dudáš.

  Hin amen but charno nabisteriben
But kolestar so prindžaras džal avri koda, kaj o romano nipos kerel peskere nabisteribnaha aver buči. Aver hin koda, kaj o Roma šoha narandenas peskeri historija, u vaš koda nadžanas nič pal koda, sar dživenas amare anglune. Savoro, so hin pal o Roma randlo šaj genas andre koda, so pal o Roma randle o gadže.

  Trastune benga
Trastune benga, kavke pes vičhinel gendži, savi irindža e Ilona Ferková. Kavke kamla te sikavel pre but baro pharipen, savo hin maškar o Roma, u pre savo dopočinen but romane fameliji. O perša geblera pes maškar o Roma sikade andro dešupanč berša palal, u but manuša hine andre kada chudle talam avke, sar andro drogi.

  Latinfest Brno
Pjatkostaz 20. 10. ži andro kurko avel adas bare lauutaza sar adazi he andale amerika či Brazilia.

přečtěte si
-> Noviny ke stažení

téma

redakce
Romano Hangos/Romský hlas
vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, vydává Společenství Romů na Moravě
Adresa redakce:
Francouzská 84, 602 00 Brno
tel.: +420 545 246 645
fax: +420 545 246 674
email: rhangos@volny.cz

vyhledávání



Radioľurnál

Radioľurnál