Romano Hangos motto
ročník 9, číslo 7
vyšlo 2007-04-16

aktuální číslo
zprávy
rozhovor
názory
anketa
přílohy
reportáž
starší čísla
redakce
odkazy
e-mail



  Tera Fabiánová – Sar me phiravas andre škola (1)

Phenďa mange miri daj: „Mušines andre škola te phirel, bo tre dades zaphandena.“ Samas khere pandž čhave, štar čhaja, jekh murš. Jekhphureder sas e phen, avka me, so somas jekh berš pal late. Aľe me somas zoraleder sar oj. The bengeder. Ta e daj phenďa: „Andre škola phireha tu, bo khere ča bida keres.“ E phen, kaj ačhela khere paš o ciknore. Hordinlas len pro dumo, o pherne rajbinlas, khoskerlas lenge o ľima, o buľora, šulavelas, pratinlas. Savoro kerlas odi čhaj, so sas khere, bo o daja džanas andro gav pal o gadže te kerel, avenas khere ča raťi. The amari daj džalas. O dad phirelas cehli te kerel. Te na sas buťi, kerlas le gadženge vaš o chaben. Bare samas čore.

Tosara man e daj uštaďa: „Ušťi upre, Barešereskeri, dža kije len, mor tut.“ Vaj tranda metri amare kherestar džalas leňori. Odoj amen phirahas amen te morel. Sako tosara, raťi tiž. Raťi denašavas kije len pro duj pindre, aľe sar džavas pale, ta chuťavas pre jekh pindro. Šoha man na sas topanki, ta kamavas, kaj man choča jekh pindro te ačhel žužo. Pindrange phirahas jevende ňila. Pre mande man has ča jekh viganocis, so e daj mangľa gadžatar. E gaťica, o teluno gadoro? Ta kaj! Na džanahas, hoj s´oda hin.
Gejľom kije len, morďom o pindre, o muj. Andro bala mande has pora, bo romano vaďos sas pora phusa, so pen ispidenas avri andal o štruzľakos the andal o puraňi, melaľi duchna. Gejľom andre škola. Taška man na sas, kňižki man na sas, tužka, irka – ňič! Šoha man kajso kova na sas.
Džavas gaveha, o gav inke sovlas. Avri na sas ňiko, ča duj trin gadže džanas pre maľa le grenca. Ňiko pre ma aňi na dikhľa, sar te na uľomas odoj. Džanavas kaj e škola sas, bo sar phiravas la daha andro gav, e daj phenlas: „Adaj phireha andre škola, ela man tutar smirom Barešereskeri!“
Phare phundraďom e phari kapura. Sas rat, šil, me somas nangi pindrangi. Ňiko raz adaj na sas. Ča jekh phuro gadžo, dikhel pre mande, phenel: „So adaj kames?“ „Ta me avľom andre škola. Kamav te sikhľol.“
„Tu?“ diňa te asal. „Dičha kodi rokľa pre late! Soske tut na morďal? Soske na uchnďal o bala? Kaj tut e taška? Ňič tut nane, aňi taška tut nane, sar sikhľoha?“
„Me sikhľuva! Me mang´adaj phirava andre škola!“
O phuro asalas, ispidňa man andre jekh trejda. Bešťom andre angluňi lavica. Dikhľom khatar mande. Soma korkori. Korkorori. O phuro gadžo chudňa te šulavel o dili. Me bešavas, gondoľinavas mange, hoj mandar ela vareko! Džanava savoro. Paťavas, hoj oda sa džaniben mange avela andro šero ča avka, ča te bešava andre škola. Aľe sar zadikhľom pre mire nange pindre, o jilo andre mande čhinďiľa. Šaj čora romaňa čhajoratar ačhel vareko? Korarďom andre o jakha, dikhľom man – ružova baršoňika gada pre mande, avriside somnakune ruženca. Pale paťavas, hoj mandar ela goďaver manušňi, hoj me phundravava o drom the avre Romenge. Imar čhajorake džanavas, hoj amen o Roma sam jekhpaluneder savorendar. Ňiko amenge na phenďa lačho lav. Te kamľom te džal avri andal o pero, phenlas menge mri daj: „Te na tromas andro gav te džal! O raklore tut marena.“ Ta tromanďiľom te džal andro gav ča akor, sar samas buter, sar amenca džanas o bareder čhave, so amen le ciknen zaačhenas.
Sas efta the jepaš, harangozinenas andre khangeri. Andre miri trjeda avenas jekh pal aver o rakle o rakľijora. Anenas len lengere daja. Duj trin daja avle andre trjeda, thode pengere rakľijoren andre angluňi lavka te bešel. Dikhenas pre ma banges. Aľe me ačhiľom te bešel andre angluňi lavka, kamavas te avel goďaver. Ča užaravas, kana ava goďaver. E učiteľka n´avelas. Furt ča mek rakle rakľora avenas andre. Rajkanes urde sas, savoren sas taški, le rakľijoren sas pantľiki andro bala.
Ajci ajci e učiteľka avľa. Dikhľa man andre angluňi lavica. „Ko tut thoďa arde te bešel?“ Cirdňa man avri andal e lavica, bičhaďa man te bešel palal. „Kodoj ela tiro than.“ Andro anglune lavici bešľarďa barvale gadžengere rakloren. Avka bešenas o čoreder, jekhpaluneder lavica sas le Romengeri. „Cigansko.“ Paš e phagľi blaka, avrether savorendar. Šunavas man sar širota. Soske som adaj te bešel korkori? Phares mange sas, hoj manca na sas aňi jekh romano čhavoro, the daravas. Šunďomas man zoraleder, te paš ma vareko bešťahas. Aľe somas korkori, korkorori.
Pregejľa peršo ďives andre škola. Na sikhľiľom ňič. Ňič džaniben mange n´avľa andro šero, ča koda pes mange ispidňa andre goďi, hoj savi som čori. Sar avľom khere, ňiko mandar na phučľa: ta sar sas andre škola? „Mamo, e sikhľarďi phenďa, hoj mange kampel kňižka, irka the blavajzis.“ E daj man pekľa: „Džas adarig! Nane vaš soske maro te cinel u tu mandar manges kňižka! Ča odoj phir, kaj amenge la dades andre te na phanden.“

(dureder dujtovar)

přečtěte si
-> Noviny ke stažení

téma

redakce
Romano Hangos/Romský hlas
vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, vydává Společenství Romů na Moravě
Adresa redakce:
Francouzská 84, 602 00 Brno
tel.: +420 545 246 645
fax: +420 545 246 674
email: rhangos@volny.cz

vyhledávání



Radioľurnál

Radioľurnál